Tento článok píšem, aby som vám dal/dala vedieť, čo sa v Istanbule deje posledných 5 dní. Tento článok musím napísať ja, pretože väčšina médií je ovládaná vládou, a teda ústne podanie a internet sú jediným spôsobmi, ktoré nám zostali, aby sme mohli ozrejmiť našu sitácuiu a volať o pomoc a podporu.
Pred štyrmi dňami sa v Istanbulskom Gezi Parku zhromaždila skupina ľudí, bez ohľadu na špecifickú organizáciu alebo ideológiu. Medzi nimi bolo veľa mojich kamarátov a študentov. Dôvod bol jednoduchý: Protestovať proti zničeniu parku, ktorý mal byť zdemolovaný kvôli veľkému obchodnému centru v úplnom centre mesta. V Istanbule je nespočetne veľa obchodných centier, aspoň jedno v každej štvrti! Rúbanie stromov malo začať vo štvrtok skoro ráno. Ľudia išli do parku s prikrývkami, knihami a deťmi. Rozložili si stany a strávili noc pod stromami. Skoro ráno, keď buldozéry začali odstraňovať sto rokov staré stromy, ľudia sa postavili proti nim, aby túto operáciu zastavili.

Čítať ďalej...

Prijali by ste odchod do dôchodku vo veku 50 rokov s 9000,- € mesačne ?

.
Všimli ste si, že naši politici/poslanci a ich “pajtáši” robia všetko preto, aby sa dostali do európskej správy, Prečo? … bude vás to zaujímať …
Odchod do dôchodku vo veku 50 rokov s 9000 eur mesačne pre úradníkov EÚ bol schválený!
.
Už v tomto roku 340 zamestnancov odišlo do predčasného dôchodku vo veku 50 rokov s penziou 9000 eur za mesiac. Príklad: Giovanni Buttarelli, ktorý zastáva pozíciu “správca údajov – asistent kontrolóra” bude môcť získať už po 1 roku a 11 mesiacov v tejto práci (kde pracuje od novembra 2010), dôchodok 1 515 € / mesiac. Je to ekvivalent v priemere zamestnanca belgicka alebo francúzska v súkromnom sektore po odpracovaní 40 rokov.
Nehovoriac o slovenských dôchodkoch.
.
Ale poďme ďalej.Tak že tento náš príklad, bude mať po odpracovaných 10 rokov nárok na 9000 eur / mesačne na dôchodok.

Čítať ďalej...

Nedostatok rohlíkov?

2013-01-13 Zdroj Új Szó, 4. januára 2013 (preložila O. Fábryová)
.
V prvom tohtoročnom čísle denníka Új Szó sme si mohli prečítať celostránkovú zostavu o tom, kedy bola životná úroveň lepšia. Či „vtedy“, alebo teraz? (Článok bol zverejnený pod názvom Bolo lepšie? Životná úroveň pred dvadsiatimi rokmi a dnes /Jobb volt? Életszínvonalunk 20 éve és napjainkban/.) Čitatelia možno článok takéhoto charakteru, ktorý sa snaží dokázať, že v dnešnom vyciciavajúcom kapitalizme žijeme lepšie nečítali po prvý raz. Verím, že práve medzi čitateľmi denníka Új Szó je veľa takých, ktorí nenaletia na takéto reči a zotrvajú pri tom čo im diktuje zdravý rozum.
.
Pozrime sa však o čo ide. Stručne by sme to mohli zhrnúť tak, že pred zmenou režimu sa z priemerného platu dalo kúpiť 10-tisíc rohlíkov, kým dnes 12 600. Porovnanie rovnako skúma ďalšie výrobky a div sa svete, takmer všade terajšie možnosti vychádzajú výhodnejšie buď čo sa týka ceny, alebo koľko na ne treba venovať, alebo v kvalite.
.
Nuž, možno to takto môže byť aj pravda. Mohla by byť. Keby dnes stanovenú priemernú mzdu, teda 784 euro, dosahovala väčšina občanov. Porovnanie totiž na celej novinovej strane počíta s touto priemernou mzdou a len v jednej pol vete naznačuje, že prevažná väčšina obyvateľov dostáva od toho oveľa menej peňazí. To znamená, že porovnávajú platy dobre zarábajúcich s bývalou tritisíc korunovou priemernou mzdou.

Čítať ďalej...

Armáda SR - Postupný úpadok

.
Postupný úpadok
Ozbrojené sily Slovenskej republiky trvalo patria k najdôveryhodnejším inštitúciám, ktoré naša krajina má. Táto skutočnosť je o to prekvapujúcejšia, že takmer všetky doterajšie vlády robili a robia všetko preto, aby ich bojaschopnosť a dôveryhodnosť maximálne obmedzili.
.
Na Slovensku neexistuje think tank alebo skupina, ktorá by sa dlhodobo venovala otázkam obrany a vojenskej politiky. Nemá ju ani pravica, ani sociálnodemokratická ľavica a obe strany buď nemajú alebo ignorujú expertov, ktorí otázkam obrany rozumejú a podľa toho politika vládnych strán vyzerala a bohužiaľ aj vyzerá. Keď si pozrieme vládne programy, tak modrí odpisujú od červených (oranžových, nakoľko červení sú komunisti a oranžoví sú sociálni demokrati) a naopak. Najskôr to boli prehlásenia, že chceme byť v NATO, teraz sú to frázy, že chceme a budeme spoľahlivými spojencami. Všetko len prázdne slová, skutočnosť je nemilosrdná - armáda stráca bojaschopnosť, odchádzajú z nej skúsení ľudia (vyštudovaní vojaci na niekdajších vojenských vysokých školách s požadovanou praxou) a postupne sa stráca aj samotný zmysel jej existencie.

Čítať ďalej...