Uverejnené 2012-01-31 Juraj Bobor

Vážený pán Ing. Miloš Luknár

Posielam Vám reakciu na článok „Nepotrestaní“ od autora Petra Gottlinga uverejneného v týždenníku Plus 7 dní 17. Januára 2012. Budem rád, keď uverejnite aj moju reakciu na uvedený členok. Vytvorte priestor na pluralitu názorov.

S pozdravom

Juraj Bobor, MDŽ 14, Sliač 96231

To čo napísal P. Gotting v uvedenom článku môže vzniknúť len v mozgu nepadnutého vírusom antikomunizmu. Kde panuje nenávisť, chýba racionálne myslenie a to je náplňou antikomunizmu. Je to druh duševného postihnutia, ktorým trpí autor článku a jemu podobní. Čuduje sa, že komunisti akoby nikomu neprekážali a bez problémov sa držia svojej ideológie a bez ťažkosti pracuje aj dorast v Socialistickom zväze mladých, propagujúci Lenina. Odvoláva sa na zákon zo septembra 2011, v ktorom sa uvádza, aby tí, ktorí verejne spochybňujú, popierajú alebo sa snažia ospravedlniť zločiny komunizmu mohli dostať šesť mesiacov až tri roky väzenia. Sťažuje sa, že prípad stíhania komunistických predstaviteľov hodila polícia do koša, lebo sa vraj nič protizákonné nedej. Ďalej porovnáva zločiny nacistickej ideológie s komunistickou.

Dejiny Druhej svetovej vojny potvrdzujú, že to bol Sovietsky zväz, ktorý mal rozhodujúci podiel na porážke nacistického Nemecka. Červená armáda vytrhla trpiacu Európu z ničivých pazúrov Tretej ríše, dosiahla pád Berlína a zachránila civilizáciu Európy. Komunisti ako prví v krajinách okupovanej Európy organizovali ozbrojený odpor proti okupantom a aj ako prví išli na popraviská a do koncentračných táborov. V tomto heroickom boji položilo svoje životy 25 tisíc českých a slovenských komunistov. Absurdnosť tvrdení pisateľa článku je v tom, že ideológiu víťaznej mocnosti nad Treťou ríšou a jej spojencami považuje za zločineckú a porovnáva ju s nacistickou. Tento ortieľ nesie aj antikomunistický zákon, ktorý vznikol na objednávku, aby prehlušil zemetrasenie, ktoré Slovensko prežíva medzi právom a podvodmi. V tomto marazme prišiel P. Gotting so „spásonosných“ článkom, aby odvrátil pozornosť od stupídnosti a zvrhlosti ponovembrových vládnucich garnitúr, reprezentujúcich protiľudový režim. Hanebnosť zákona tkvie v tom, že bol prijatý v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky ako aj Chartou ľudských práv OSN. Táto svetová organizácia počas svojej existencie (od októbra 1945 až doposiaľ) nikdy komunistickú ideológiu neodsúdila ako zločinnú. P.Gotting však nepovedal, že na akú ideológiu sa viažu zločiny kapitalizmu vo svete. Koloniálne impéria Veľkej Británie, Francúzka, Portugalska, Belgicka a Holandska zaberali obrovské územia na ázijskom a africkom kontinente. Pre zotročený ľud týchto krajín neplatili žiadne ľudské práva. Koloniálne armády páchali každodenné zločiny na stámiliónoch ľudí v Indii, Indočíne, Indonézii a na africkom území až do konca šesťdesiatych rokov 20. Storočia. Na akú ideológiu sa viazali zločiny britskej armády v Grécku (1945 -1947), keď strieľali a masakrovali komunistov, ktorí udatne bojovali od roku 1941 proti nemeckej a talianskej agresii? A po tretie, na akú ideológiu sa viažu zločiny Spojených štátov Amerických spáchaných vo Vietname – 2 milióny padlých, povraždených a zmasakrovaných? Ďalšie ich novodobé agresie proti Iraku, Paname, Juhoslávii, Afganistanu a Líbyi? Stalo sa tak bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN. Na agresiách proti Iraku a Juhoslávii má svoj podiel aj Mikuláš Dzurinda s vtedajšou vládou a nesie spoluzodpovednosť za spáchané zločiny v týchto krajinách.

Medzi zločiny komunizmu autor článku zaraďuje aj znárodňovanie, ktoré sa po skončení vojny začalo uskutočňovať v zmysle programu československej vlády Národného frontu schváleného v oslobodených Košiciach 5. apríla 1945. Pod tlakom ľudových más sa znárodňovací proces uskutočňoval aj vo Francúzku, Veľkej Británii, Taliansku a v ďalších krajinách. Je pravdou, že iniciátormi znárodňovania boli komunisti a tento proces dotiahli do konca v zmysle politickej línie – „Fabriky patria tým, ktorí v nich pracujú“. Vytvárali sa štátne podniky a zisky z výroby išli do štátneho rozpočtu a nie do súkromného sektora. Zo štátneho rozpočtu boli financie na stavby ciest, viaduktov, priehrad a nových priemyselných odvetví . Bola to vyššia forma demokracie. Vďaka týmto opatreniam sa za dva roky mohla obnoviť predvojnová výroba a ďalej úspešne realizovať industrializáciu Slovenska. Tiež výstavba škôl a učilíšť pre výchovu odborníkov a pracujúceho dorastu rýchlo napredovala. Kvalifikácia pracujúcich bola našou veľkou prednosťou a devízou, z ktorej doposiaľ profitujú zahraničné firmy.

Socializmus dal každému prácu, vzdelanie a domov. Paholkovia, slúžky, žobráci a bezdomovci sa stali minulosťou. Vyriešil sa bytový problém a Slovensko sa stalo vyspelou priemyselno – poľnohospodárskou krajinou s vysokým stupňom sociálneho zabezpečenia a kultúrneho rozvoja. Nerastné bohatstvo, lesy, priehrady, fabriky sa stali spoločným vlastníctvom. Slovenský národ mal všetko vo svojich rukách. Nebývalý rozvoj dosiahla družstevná poľnohospodárska výroba, ktorú nám závidel svet. Slovensko sa stalo sebestačné vo výrobe obilnín, mlieka, mäsa, zemiakov a prebytky sa vyvážali do mnohých krajín. To sú fakty.

Veľkolepé dielo socializmu vytvorené pracujúcimi za 40 rokov bolo obdivuhodné. Do tvorivého budovateľského úsilia sa zapojili robotníci a vysoko kvalifikovaní odborníci, ktorí odviedli statočnú prácu. Všetko, čo sa vybudovalo bolo z vlastných prostriedkov a bez pomoci nadnárodných monopolov. Povznieslo sa zdravotníctvo, školstvo a kultúra na svetovú úroveň, pretože vytvorený národný dôchodok sa realizoval pre tých, ktorí ho vytvorili. Zisky sa neodnášali do zahraničia, tak ako sa deje v súčasnosti.

Po novembrovom prevrate sa dialo všetko opačne. Privatizácia, čiže rozkrádanie sa rozbehlo na plné obrátky. Výrobné závody sa dostali za zásluhy pri očierňovaní socializmu do vlastníctva jednotlivcov, špekulantov a hazardérov, ktorí rozvrátili výrobu a pracujúcich vyhodili na ulicu. Nosné, prosperujúce a vysoko ziskové podniky, vybudované počas socializmu (naše striebro) sa dostali do rúk zahraničným spoločnostiam a z nich plynúce zisky putujú do USA, Nemecka, Francúzska, Japonska a Kórejskej republiky. Pritom je vyše 400 tisíc nezamestnaných, ďalších 250 tisíc putuje za pracou po všetkých kontinentoch. Stihol ich osud dávnych predkov. Kolonizované Slovensko nevie uživiť svoje deti. Aj žobráci a bezdomovci sú produktom pánskej demokracie. Tisícky rodín živorí v zúfalom položení. V priemer 600 zúfalcov si každoročne berie svoje životy. Kto zavinil túto genocídu? Populácia sa znižuje, v katastrofálnom položení sa nachádza zdravotníctvo. Takzvané reformné opatrenia slúžia pohrebným spoločnostiam na zvyšovanie ziskov.

P. Gottling sa čuduje, že komunisti sú nespokojní a nesúhlasia s existujúcim kapitalistickým systémom. Nie sú samy. Prieskumy potvrdzujú, že vyše 50 percent ľudí otvorene hovorí, že za socializmu bolo lepšie. Pretože v ňom sociálne istoty pre ľudí nemali konkurencie vo svete. Podľa priania autora článku sa antikomunistický zákon nadá uplatniť. Nestačili by väzenia a na stavby nových niet prostriedkov. Také sú jeho predstavy o uplatňovaní ospevovanej kapitalistickej demokracie. A kde je pluralita názorov? V praxi neexistuje. Cenzúra je všemocná. Dialóg so zástupcami socialistického spoločenského systému je neprípustný.

Predseda KSS Jozef Hrdlička povedal o antikomunistickom zákone pravdu. “Nie je to zákon na obranu pravdy ale je to zákon na podporu kapitalistickej propagandy a buržoázneho klamstva.“ Naliehavou požiadavkou P.Gottlinga je, aby komunistická strana bola zakázaná a rozpustená, A nie je v tejto požiadavke sám. Stal sa hovorcom tých, ktorí o to usilujú. Vstúpil do služieb politických hazardérov, ktorí sa boja socializmu, napriek tomu, že z neho zbohatli. Rabovali a bolo z čoho. Boja sa, že príde čas, keď za krivdy spáchané na pospolitom ľude sa budú musieť zodpovedať. Svojou chamtivosťou odhodili od seba posledné zvyšky ľudskej dôstojnosti. Rozkrádanie štátneho majetku povýšili na zákon. Falšujú históriu, zavádzajú verejnosť, mládeži vymývajú mozgy.

Súčasná nepriaznivá politická a hospodárska situácia a rozvrat spoločnosti najlepšie dokumentuje terajší režim na Slovensku ako bezohľadný, založený na vykorisťovaní, zastrašovaní a morálnom úpadku. Tam, kde nie je sociálna spravodlivosť, niet demokracie ani slobody. Ideály sociálnej spravodlivosti budú naďalej silnieť a korene socializmu sa vytrhnúť nedajú, Budúcnosť patrí socializmu.

Juraj Bobor

.

P.S. Poznámka administrácie webu www.kss.sk:

Veľmi radi uverejníme odpoveď osloveného pána Ing. Miloša Luknára na túto reakciu na predmetný článok.