1. Skip to Menu
  2. Skip to Content
  3. Skip to Footer

Jablko nepadá ďaleko od stromu

2013-06-05 Vladimír Podborovčan
.
Vážení čitatelia, milí priatelia, ctení komunisti z KSS. V týchto dňoch žije Slovensko ďalším prevaleným škandálom. Kauzou tunelovania Vojenskej spravodajskej služby. Je to kauza, ktorú môžeme ponímať ako matku všetkých káuz. Zrodila sa na Ministerstva obrany, ktorého ministrom je podnikateľ a politik strany Smer-SD, ktorý sa ocitol už v mnohých kauzách.
.
Z verejne dostupných informácií som sa dočítal, že pochádza z „podnikateľskej“ rodiny. Už jeho starý otec bol „podnikateľ“. V septembri roku 1941 získal tento niekdajší robotnícky predák z firmy FOŽ, ktorá pôsobila v Bratislave vtedajší židovský obchod so železom v Pezinku, ktorý vlastnil Max Kohn. O arizáciu Kohnovho obchodu sa v tom čase zaujímal aj obchodník Ludwig Wawrinsky a roľník Valentín Slovák. Starý otec dnešného pána ministra však mal silnejšie politické krytie. Podporila ho okresná organizácia aj generálny sekretariát HSĽS (Hlinkova slovenská ľudová strana). A tak získal Kohnov obchod, ktorý mal ročný obrat vtedajších 260-tisíc korún za 20-tisíc korún s päťročným splátkovým kalendárom. Známym podnikateľom je aj otec pána ministra, no slávnejším je jeho syn, dnešný sociálnodemokratický minister Martin G.
.
Tento absolvent právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave mal v 90. rokoch šťastie, že bol spoločníkom Fedora Flašíka a profitoval z jeho obchodov. Pôsobili spolu vo firme Donar, ktorá za to, že vo volebnej kampani roku 1994 pomohla HZDS k víťazstvu, získala od Vladimíra Mečiara štatút uprednostňovanej agentúry.
.
Národ stratil pamäť, aj keď mu zriadili Ústav pamäti národa , no komunisti nezabúdajú a vždy ostanú hlásnou trúbou pre náš národ. Obrovské zákazky dostal Donar od elektrární, od štátneho Tiposu, ale aj od privatizérov niekdajšieho štátneho majetku, ktorí k podnikom prišli vďaka HZDS. V období mečiarizmu boli títo páni v štatutárnom orgáne spoločnosti FGH (predstavovala skratku Flašík, Glváč, Horváth). Táto akciovka sprivatizovala štátny podnik Staving, premenovaný na Asting, ktorého účtovná hodnota bola približne 184 miliónov Sk za cenu 5,5 milióna Sk so záväzkom preinvestovania len 4,5 milióna Sk. Ďalšia ich firma VOSS Slovakia získala od Investičnej a rozvojovej banky (v čase, keď ju ovládala skupina okolo Alexandra Rezeša) také lukratívne zákazky, aké porezešovské vedenie nechcelo akceptovať. Majitelia firmy VOSS však mali podpísané tak nepriestrelné zmluvy, že napokon, po štátnom sprivatizovaní tejto banky, vysúdili odškodnenie 104 miliónov korún.
.
Ktože to zaplatil? No predsa nielen ja, či vy, ale my, daňoví poplatníci Slovenskej republiky.
.
Títo páni podnikatelia sa v roku 1999 stali zakladajúcimi členmi vznikajúcej strany Smer. Pamätnou sa v roku 2002 stala veta, citujem redaktorku Evu Čobejovú z týždenníka Trend: „To nie Fico si vybral Flašíka, aby mu urobil kampaň, ale Flašík si vybral Fica, aby mu vyhral voľby.“ Veľmi zaujímavá a veľa hovoriaca veta. Po roku 2002 však Flašík stratil postavenie straníckej dvojky.
.
V roku 2006 si politici pravicového tábora, ktorí svojou protiľudovou politikou sú ešte horší k nášmu národu, k ľuďom živiacim sa svojou prácou, všimli prepojenie pána Martina G. s mafiánskym bossom, dnes už zavraždeným Svobodom. Snáď aj to bol dôvod, pre ktorý sa v roku 2006 tento smerácky tieňový minister spravodlivosti nestal členom vlády, ale „iba“ štátnym tajomníkom ministerstva výstavby. V marci roku 2012 niektorí členovia strany Smer-SD podnikli kroky voči jeho ustanoveniu za ministra. Bezvýsledne, pretože samotný predseda strany Smer-SD ho navrhol a aj presadil za ministra obrany. Stal sa tak šéfom rezortu, ktorý je dnes známy ako „ministerstvo kšeftov“, lebo obchody v ňom sa utajujú pod zámienkou, že ide o vojenské tajomstvo.
.
Prevalená kauza o tunelovaní Vojenskej spravodajskej služby však dnes naberá na obrátkach. Ako vyplýva zo zverejnených informácií, mechanizmom práce v rámci tejto kauzy malo byť umelé navyšovanie ceny, pri ktorom rozdiel medzi počiatočnou a konečnou sumou mal ísť do rúk sprostredkovateľa. Princíp je jednoduchý. Prvý človek akciu zrealizoval, druhý podpísal a tretí mal dokumenty zlikvidovať.
.
Niet sa čomu čudovať, taká je morálka kapitalizmu, ktorá je plne v súlade s jeho princípmi. Dokedy to bude občan tolerovať, to naozaj neviem. No my si musíme zachovať čistú myseľ, budeme ju potrebovať aj napriek tomu, že sa neodvratne schyľuje k tomu, že aj tento škandál sa ututlá a nechá sa proste vyšumieť.
.
Preto sa komunisti nesmú báť poukázať na fakt, že aj keď existujú osobitné kontrolné výbory, sú dobré iba ak na klamanie verejnosti, že tajné služby sú kontrolované. Ja neverím slovám pána ministra, citujem: „Kauza údajného tunelovania vo Vojenskej spravodajskej službe je nebezpečnou mediálnou kačicou, ktorá ohrozila záujmy štátu, fungovanie vojenského spravodajstva a životy jeho príslušníkov.“
.
Som pevne presvedčený, že nebezpečným pre náš ľud je práve kapitalistické spoločenské zriadenie, ktoré po prevrate v roku 1989 reštaurovali takíto víťazi z dnešného pravicového, či ľavicového politického spektra, ktorý nás nekompromisne gniavi.
.
Nedajte sa už ďalej manipulovať, organizujte sa, zjednoťte sa! Pretože vy ste strojcami svojho šťastia a aj v tomto prípade ukážky arogancie moci, o ktorej som písal v rámci prevaleného škandálu platí, že jablko nepadá ďaleko od stromu a to majte na pamäti. Je to na vás, na vašom slobodnom rozhodnutí a vo vašich rukách. A ja o vás nepochybujem.
.