1. Skip to Menu
  2. Skip to Content
  3. Skip to Footer

Poľsko a svetový mier

2014-12-29 Tibor Grék, Prievidza
.
xxxxxIste nikomu neuniklo ako intenzívne sa zapája Poľsko do riešenia problémov na Ukrajine, keď pôsobí ako predĺžená ruka USA v Európe, vyvolávaním a stupňovaním napätia, neustálim obhajovaním rozhodnutí ukrajinskej vlády a jej fašistických pohrobkov.
yyyyyMnohí ľudia, ktorí sa aspoň trochu vyznajú v histórii, nad takýmto činom predstaviteľov Poľska iba nechápavo krútia hlavami. Nemôžu pochopiť spoluprácu s banderovcami, ktorých predchodcovia na konci II. svetovej vojny zavraždili vyše 80 tisíc poľských občanov. Zrejme sa dodnes riadia heslom, že „nepriateľ môjho nepriateľa je napokon môj priateľ.“ Z histórie vyplýva, že poliaci považovali už od stredoveku Rusko za svojho úhlavného nepriateľa.
yyyyyOd 16. storočia Poľsko nie je schopné sa vyrovnať so „slávnou“ minulosťou, keď kráľovské vojská Báthoryho viedli podľa nich pomerne úspešnú vojnu proti Rusku a získali veľkú časť ruského a ukrajinského územia. V rokoch 1600 – 1602 dokonca dobili a ovládli Moskvu. V bojoch sa situácia neskôr striedala. Nová Poľská republika vznikla až koncom 1. svetovej vojny 123 rokov po zániku zvrchovaného poľského štátu.
yyyyyPo VOSR Rusko odmietlo účasť vo vojne a tým tiež ďalšiu spoluprácu s Dohodou. Ruský východný front sa rozpadol. Využili to Nemci s Rakúsko – Uhorskom k mohutnému útoku na všetkých úsekoch frontovej línie. Dobili Poľsko, Ukrajinu a Pobaltie. Sovietska vláda v marci 1918 podpísala známy Brest Litovský mier. Podpísaním zmluvy Rusko získalo čas pre udržanie a upevnenie výsledkov revolúcie, ale zaznamenalo mimoriadne veľké územné straty, keď prišlo o Fínsko, Pobaltie, časť Poľska, Ukrajinu, Bielorusko a Bezarábiu.

Čítať ďalej...

Kombajnisti

2014-12-14 Administrátor
.
x
x
xxxxxPokiaľ takí ľudia budú ešte v Rusku, Rusko bude žiť!
Táto pieseň je venovaná všetkým dedinským pracantom, Volgogradským kombajnistom, traktoristom, pastierom......... SLÁVA VÁM!

Diskusia o možnostiach spolupráce GUE/NGL s partnermi z juhovýchodnej Európy

2014-12-09 Administrátor
.
.
.
xxxxxDňa 24. októbra 2014 zavítala do belehradskej kancelárie nadácie Rózy Luxemburgovej delegácia GUE/NGL vedená predsedníčkou Gabi Zimmer. Cieľom neformálneho stretnutia bola výmena názorov na možnú spoluprácu GUE/NGL s nadáciou za účelom pomoci partnerom z krajín juhovýchodnej Európy. Iniciatíva mala i svoje hlbšie opodstatnenie, ktoré Michal Frič prítomným objasnil nasledovne: „Snaha identifikovať a pochopiť situáciu ľavice v strednej a východnej Európe by mala stáť v centre pozornosti západoeurópskych ľavicových síl, pokiaľ chcú adekvátne reagovať na súčasné a budúce výzvy.”
.
.
xxxxxV uvedenom rámci sa diskutujúci snažili nájsť odpovede na tri základné otázky:
1. S ktorými ľavicovými subjektmi v juhovýchodnej Európe môže GUE/NGL spolupracovať?
2. V akom rámci by sa mala niesť spolupráca a dialóg?
3. Aké by mali byť konkrétne projekty spolupráce?

Čítať ďalej...

Viva Bandera?

2014-11-04 Alexander Petrakov (Prevzaté z Facebooku)
.
Na tomto strašném záběru je Kyjev v roce 1941. Babí Jar. Matka vteřinu před smrtí svírá dítě. Člověk v uniformě SS, který za okamžik zabije matku a dítě, není Němec. Je Ukrajinec, rodák z Žytomyru. Sloužil ve 14. dobrovolnické divizi „Halič“, a od roku 1943 se podílel na činnosti Einsatzgruppen.
Odkud jsou ty podrobnosti? Prakticky od něj samotného. Tuto fotografii mu vzali partyzáni spolu s armádní známkou. Vzali, když ohledávali jeho tělo. Děsivá fotografie se stane jedním z nejvýmluvnějších svědků zločinů nacismu u Norimberského procesu.
Ale nejvíce překvapivé je, že byla tato fotografie mezi osobními věcmi zabitého banderovce. Mezi dopisy z domova a rodinnými fotografiemi leželo TOHLE. Byla pečlivě uchovávaná – fotografie na památku. Možná dokonce pro rodinné album. Ve stáří s hrdostí ukazovat dětem a vnoučatům: takhle jsem kdysi odvážně bojoval za samostatnou Ukrajinu…
Němci zabíjeli Židy, Rusy, Bělorusy a Ukrajince. A Ukrajinci zabíjeli Židy, Rusy, Bělorusy a Ukrajince. Jenomže první to dělali lhostejně nebo dokonce s odporem (nikoli kvůli lítosti nad oběťmi, ale protože pro árijského nadčlověka je to nedůstojná práce), a Ukrajinci z Haliče a řady jiných oblastí Ukrajiny to dělali vesele, s radostí a zápalem.
Ani první, ani druhé tyto rozdíly neomlouvají. Přesto tento rozdíl říká hodně o Ukrajincích.
Před několika lety se mi povedlo přečíst v kvalitním překladu z polštiny knihu o volyňském masakru a obecně o banderovském hnutí (v Polsku se takové knihy občas vydávaly jenom během několika málo let. U nás nevycházely vůbec – z důvodu idiotského „přátelství národů“).

Čítať ďalej...

Dlhá a náročná cesta

2014-10-28 Tior Grék, Prievidza

xxxxxZápad spolu s Petro Porošenkom pred predčasnými voľbami sebaisto vyhlasovali, že drvivá väčšina Ukrajincov je rozhodnutá vo voľbách ukázať svoju túžbu žiť v slobodnom, demokratickom proeurópsky orientovanom štáte. Voľby sa mali stať rozhodujúcim krokom k stabilizácii a prekonaniu krízy.

xxxxxNestalo sa! Drvivá väčšina Ukrajincov si myslí svoje o vyvolanej kríze a k volebným urnám sa ani len náhodou neunúvali ísť. Úplne smiešne, za víťazstvo považujú účasť necelých 50% oprávnených voličov. Aj tí sú tak názorovo roztrieštení, že do Parlamentu Ukrajiny bolo zvolených až sedem politických strán. Dve „víťazné,“ Blok P. Porošenka a Ľudový front A. Jaceňuka nezískali spolu dostatočné množstvo hlasov, aby v parlamente mali pohodlnú väčšinu.

Čítať ďalej...