1. Skip to Menu
  2. Skip to Content
  3. Skip to Footer

Komunistov odmietajú, avšak ich programy „kopírujú“

Osvedčený program komunistov používajú a šíria aj 28 rokov po novembrovom prevrate v roku 1989. Paradoxom je, že toto robia súčasné pravicové aj ľavicové strany. Robia to viditeľnejšie a výraznejšie ako samotní komunisti, pretože ich spoločným úsilím komunisti v médiach nemajú priestor povedať ani „mäkké f“. Čiže sú úplne ignorovaní a tým umlčiavaní...

Uvediem niekoľko konkrétnych príkladov z ostatných dní, ktoré sú viditeľným dôkazom príťažlivosti komunistických myšlienok, programu i komunistickej politiky.

Prvýkrát „objavil Ameriku“ pán Beblavý, keď „vyšiel do boja za „zastavenie odštátnenia“ niektorých nemocníc. Stalo sa tak pri podozrení na prípravu privatizácie asi štyroch významných zdravotníckych pracovisk na Slovensku, ktoré mimochodom aj pod štátnou správou nie sú stratové. Neviem, aké sú jeho motívy do tohto zápasu, ale aj poslanec, ktorý má ďaleko od sympatii ku komunistom nakoniec otvorene priznal, že odštátnenie týchto pracovisk by bola chyba.

Chcem len pripomenúť, že komunisti od samého začiatku svojho pôsobenia na politickej scéne ponovembrového Slovenska majú vo svojom programe návrhy, aby podstatná časť zdravotníckych zariadení bola v rukách štátu a ním bola spravovaná. Len tak môže byť fungovanie zdravotníctva v prospech väčšiny občanov Slovenska a nie v prospech „vlastníkov“ nemocníc a zdravotníckych zariadení. Len tak zdravie nebude tovarom, ale službou občanom.

Tak to bolo aj za socializmu od roku 1948 až do roku 1989.

Pán Beblavý v snahe o svoju medializáciu prišiel aj s myšlienkou, že je treba zrušiť vyššie územné celky na Slovensku. To „objavil Ameriku“ druhýkrát v tomto roku.

Môžem pripomenúť, že už v socialistickom Československu fungovali na Slovensku tri kraje a osvedčili sa. Komunisti nešli „až do krajnosti“ a nezrušili kraje úplne. Ale mali prepracovaný systém ktorý pán Beblavý navrhuje „až teraz“. Časť kompetencii patrila štátu, časť obciam a potrebná a primeraná spočívala na krajoch. Rozvoj regiónov v rámci týchto krajov bol tak dynamický a výrazný, že niekoľkonásobne zvýšil životnú úroveň obyvateľstva v porovnaní s predvojnovou buržoáznou republikou. Vďaka rozvoju priemyslu, poľnohospodárstva, dopravy, energetiky, zdravotnícka, školstva i ostatných odvetví. A priniesol prácu ľuďom až k ich domovom. A je aj pravda, že náklady na fungovanie troch krajov boli menšie ako je teraz na osem krajov.

Pripomeniem a zdôrazním ešte raz: bolo to za vládnutia Komunistickej strany Československa!!!

A aj v poprevratovom období boli komunisti vždy za návrat k trom krajom.

Tretíkrát objavil Ameriku pán Matovič. V relácii TA3 Téma dňa (15.februára 2017) dokonca pripomínal, že v roku 1989 Slovensko nebolo zadlžené a dneska je. Upozorňoval, že sa dnes rodí o polovicu menej detí ako za Husákovej éry a my „sa strácame“. Otvorene vyhlasoval, že ak zlodejom „nevezmeme majetky, neznárodníme nakradnuté späť“ a nevrátime ľuďom, zo Slovenska bude skanzen... .

Chcem pripomenúť, že tieto a ešte širšie fakty a požiadavky ukazujeme občanom takmer vo všetkých našich volebných programoch. Zverejňujeme ich v našom periodiku Kroky, na internetovej stránke KSS už od roku 1990. Napríklad v knihe nášho kandidáta na prezidenta Jána Jurištu (Zákulisie premien sveta) je mnoho faktov o stave Slovenska pred a po prevrate. Sú tam uvedené aj fakty, kto, alebo čo zapríčinilo súčasný stav a aké sú východiska pre Slovensko.

Nanešťastie nemôžeme tieto fakty vysloviť tak, ako teraz pán Matovič, či pán Beblavý, ale aj celý rad iných poslancov. Teda v televízii či rozhlase. Nás tam jednoducho ani nepozývajú a keby sme sa sami hlásili, tak nás „nepustia“. Ba nenapíšu o nás ani bulvárne média, ani média serióznejšie.

Chcem však zdôrazniť, že sme radí aj tomu, že tým, že nám „preberajú“, „kradnú“ či „prispôsobujú“ svojim potrebám naše myšlienky, programy a zámery, potvrdzuje sa správnosť našej veci. Našich komunistických myšlienok, cieľov a nášho politického i ekonomického a spoločenského smerovania.

Naša doba ešte len príde. Pretože na rozdiel od iných strán, my komunisti, alebo naši nasledovníci dokážeme premeniť myšlienky v skutky. ONI to nedokážu, lebo podstata ich snáh je iná ako sú ich „slová“. Pretože všetky politické strany, ktoré presadzujú a bránia predovšetkým záujmy bohatých vlastníkov, milionárov, monopolov a nadnárodných spoločnosti sa skôr či neskôr prirodzene dostanú do rozporu so záujmami jednoduchých pracujúcich ľudí. A tieto „rozpory“ budú skúšať prekonať len takýmito „rečičkami“. Hoci „ukradnutými“ komunistom.

16.februára 2017

Jozef Hrdlička, predseda KSS

Ľuďom spoza Ružína by sa dalo pomôcť jednoducho...

To nie sú len slová, to je fakt.

Ak by naša armáda mala také vybavenie, ktoré počíta s využitím nielen vo vojne, alebo v bojových operáciach, ale aj v krízových situáciach na území Slovenska, bola by pomoc občanom Spiša a Hnileckej doliny záležitosťou len niekoľkých hodín, alebo dní. Ak by bola vôľa a padlo rozhodnutie predsedu vlády či ministra obrany, občania uvedeného regiónu by nemuseli jednu obyčajnú uzáveru mosta cítiť a riešiť ako svoju existenčnú záležitosť. Teda zvýšené náklady na dochádzku do práce, do školy, prípadne dôvod na zmenu bydliska či zanechanie práce.

Príslušné veliteľstvo v armáde by mohlo dostať rozkaz a pontónový most by mohol stáť neďaleko pôvodného mosta „z večera na ráno“. Alebo „z rána do večera“.

V čom je teda problém?

Problém je len jeden. Ale ten obrovský, ako „nabalená“ snehová guľa, ktorá sa skotúľala do riadnej diery. Možno tej „čiernej...“.

Pri „likvidovaní“ Československej ľudovej armády „tiež odborníci na vojenstvo“ dokazovali, koľko prebytočnej výzbroje, techniky a vybavenia mala armáda, a s tým aj množstvo vojakov, ktorí ju obsluhovali. „Tiež odborníci“ na bezpečnosť dokazovali, že krízové a mimoriadne situácie, prípadne živelné pohromy a katastrofy vystačí riešiť ani nie civilná obrana, ale bude postačovať požiarny zbor. Toto sa hodilo ďalším „všeodborníkom“ na „biznis“, či skôr na „kšeftovanie“, „špekulovanie“ a „podvody“. Za krátku dobu dokázali rozpredať veľkú časť materiálu, výstroja, techniky ba aj výzbroje armády do civilného sektoru i do zahraničia. Samozrejme za mastný a ľahký zárobok na svoje bankové konta.

Samozrejme, so „zbavením sa“ výzbroje a materiálu, vrátane techniky, zbavili armádu aj „nadbytočných“ počtov osôb. Slovensko ma dnes brániť a zabezpečovať početne „slabšia“ divízia, v porovnaní s minulosťou.

Štruktúra a vybavenie vojenských jednotiek a útvarov dnes neumožňuje, aby aj pri takýchto prostých situáciach, mohli zabezpečiť „preklenutie“ vodného toku tým najjednoduchším spôsobom – položením pontónového mosta. Čím a ako by asi prispeli naše Ozbrojené sily k ochrane občanov, ak by nedajbože naše územie postihli také záplavy, ako sa to stalo na Žitnom ostrove v roku 1965? Ako by prispeli pomocou pri pretrhnutí hrádzi, ako tomu bolo napríklad v roku 1974 v Moldave nad Bodvou? Ostanú takmer nemohúcne, ako to býva v posledných rokoch nielen pri povodniach, ale aj pri snehových kalamitách, cestných závaloch po víchriciach, či pri zosuvoch pôdy.

Ako by dokázali operatívne presunúť svoje jednotky len po teritóriu Slovenska, ak by niekde hrozilo aj iné, možno ozbrojené (teroristické) ohrozenie, za aktívnej deštrukčnej činnosti nepriateľa? Vrátane zničenia mostov?

Kam sa míňajú peniaze vyčleňované na obranu a bezpečnosť, konkrétne na ozbrojené sily? Zlé jazyky hovoria, že často idú „do vetra“. Nakupuje sa predraženým spôsobom technika, informačné systémy, počítače, auta, niekdy aj výstroj. Kupujú sa nie menej predražené „služby“ od civilných firiem na najrôznejší servis, ktorý by si čiastočne mohli vojaci riešiť sami. Míňajú sa prostriedky na vysielanie našich vojakov do misií, ktoré nášmu občanovi neprinesú žiadny prospech. Ktoré len majú ukázať našu servilnosť, oddanosť a podriadenosť NATO a USA, ktoré svoje záujmy presadzuje aj prostredníctvom agresívnych vojnových operácii a zásahov v iných krajinách, ako to bolo V Iraku, Líbyi, Afganistane.

A to ešte naši ministri vážne uvažujú o takmer „nevyhnutnej“ potrebe nakúpiť niekoľko lietadiel Gripen. Ktoré zabezpečia... nevieme čo...?

Taká „maličkosť“ako pontóny, alebo iné prostriedky na rýchle a pohotové preklenutie vodného toku, tá predsa nemá ani pre vojenské štruktúry, ani pre zabezpečenie pomoci občanom vo výnimočných situáciach žiadny význam. Podľa „pohľadu“ dnešných „odborníkov“.

Tí, ktorí si pamätajú, správne spomínajú, že kedysi bola armáda tam, kde ľudia potrebovali jej pomoc. Nielen v dobe vojny, ale aj v dobe mieru. Otvorene o tom nikto nehovorí, pretože tak armáda fungovala „za komunistov“. A dnes „nie je pekné“ ani správne hovoriť, že „za komunistov“ bolo niečo dobré. Ale fakt je fakt a ten sa nezmení. Hoci sa dá zamlčať, alebo „prekričať“ inými, často bezvýznamnými rečičkami.

Pavol Suško
podpredseda KSS

Hlas za historickú rehabilitáciu Gustáva Husáka!

Čas v ľudskej spoločnosti veľmi rýchlo plynie a aktuálne prežívaná prítomnosť sa postupne mení na našu minulosť. Od vážnych spoločenských zmien v Československu v novembri 1989, ako aj od globálnych zmien, práve v týchto novembrových dňoch uplynie 27 rokov. Rovnako tak 18. novembra uplynie celé štvrť storočie od úmrtia Gustáva Husáka, osobnosti česko-slovenských dejín, ktorá nebola doposiaľ objektívne zhodnotená a nebolo jej prisúdené objektívne miesto v dejinách našich národov.

Ponovembrová historiografia poznačená novou ideológiou a podporovaná mediálnym gumovaním ľudského vedomia a poznania totálne zdeformovala dejiny a pamäť našich národov. Čím viac sa však vzďaľujeme od oných udalosti máme možnosť hlbšieho, pokojnejšieho a ničím nezaťaženého analyzovania udalostí i protagonistov danej doby. Plynúci čas, tak ako aj aktuálne dianie v globálnej politike a sociálna skúsenosť súčasných generácií s neoliberalizmom, dáva postupne šancu na nové historické prístupy, na zbavenie sa čierno-bieleho videnia minulosti a nazeranie na ňu v jasných súvislostiach a determinantoch. Týka sa to predovšetkým obdobia a osobností spojených s našou nedávnou, socialistickou minulosťou. Ukazuje sa, že dogmy „západnej“ mediálnej a psychologickej propagandy sa postupne míňajú účinkom, a že občania začínajú uvažovať inak ako im vnucuje oficiálna propaganda slúžiaca ekonomickým elitám.

Vývoj v Československu po roku 1945 smeroval k napĺňaniu tých najhumanistickejších, najdemokratickejších a sociálnych hodnôt aké kedy ľudské myslenie a spoločnosť splodili. Pravdou však je, že procesy napĺňania týchto cieľov sa rodili v zložitých geopolitických podmienkach a nezaobišli sa ani bez omylov, ľudských tragédií a mnohých chýb, ktorých sa dopúšťali protagonisti socialistickej éry. Obdobie posledných dvadsiatich rokov socialistického vývoja v Československu však už prinieslo občanom obrovské pozitíva hádam vo všetkých oblastiach spoločenského života, o ktorých dnešné generácie môžu len snívať. Práve toto obdobie možno spojiť s osobou Gustáva Husáka, ktorého osobný i profesionálny život veľmi úzko kopíruje vývoj našich spoločnosti počas 20. storočia, a to tak s negatívnymi, ako aj pozitívnymi stránkami historických procesov.

Gustáv Husák narodený v roku 1913 v Dúbravke pri Bratislave na vlastnej koži zažil a prežil ťažký život v časoch otriasajúcej sa habsburskej monarchie a novo rodiacej sa Československej republiky. Ťažký život ľudí, chudobu i hlad vnímal veľmi intenzívne. Práve tieto silné sociálne otrasy začiatku 20. storočia ho nasmerovali k zápasom za sociálnu spravodlivosť a priviedli ho do Komunistickej strany Československa. V období druhej svetovej vojny a fašistického Slovenského štátu v rokoch 1939 – 1945 patril medzi hlavných predstaviteľov protifašistického hnutia na Slovensku s významným podielom na jeho zjednotení a stal sa  vedúcou osobnosťou Slovenského národného povstania. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že už na sklonku druhej svetovej vojny Husák ako významný predstaviteľ Komunistickej strany Slovenska usiloval o rovnoprávne postavenie národov v obnovovanej ČSR. Vnímal teda potrebu budovania povojnového československého štátu na nových, demokratických princípoch s rešpektovaním práv Slovákov ako suverénneho a emancipovaného národa. Rovnoprávnosť a bratstvo Čechov a Slovákov spoločne s úsilím o napĺňanie sociálnych potrieb ľudí patrili medzi základné axiómy jeho politického úsilia.

Po druhej svetovej vojne sa Husák stal obeťou politických procesov v ťažkých 50. rokoch. Bol obvinený z buržoázneho nacionalizmu, súdený, odsúdený a uväznený. Na slobodu sa dostal až v roku 1960 a úplne rehabilitovaný bol v roku 1963 na základe výsledkov činnosti tzv. Barnabitskej komisie. Ani táto negatívna skúsenosť však Husákom neotriasla do takej miery, aby prestal veriť v hodnoty socializmu.

V jeho ďalšom živote sa veľmi jasne premietajú udalosti 60. rokov 20. storočia. Po opätovnom aktívnom zapojení do politického života sa stal jednou z osobností reformných prúdov v Komunistickej strane. Uvedomoval si, že v záujme zachovania a rozvíjania socializmu v Československu je potrebné aby komunistická strana svojou politikou realizovala vážne reformy v spoločnosti. Husák, rovnako tak ako aj Alexander Dubček, patril k reformnému prúdu v KSČ. Výhodou Husáka však bolo, že dokázal veľmi správne analyzovať globálne procesy, chápal geopolitické rozdelenie sveta a v rámci toho dokázal odhadnúť možnosti Československa. Taktiež, čo bolo veľmi dôležité v aktuálnych udalostiach v Československu v priebehu  roku  1968,  dokázal rozlíšiť procesy úprimne smerujúce k reformám avšak k  zachovaniu socializmu a čo boli snahy a pokusy o politický prevrat v spoločnosti. Dnes už nie je potrebné pochybovať o tom, že udalosti v Československu v roku 1968 mali vo svojej konečnej podobe smerovať k tomu čo nastalo po novembri 1989.

Husákova inteligencia, úžasná schopnosť analytického myslenia, vnímanie svetových udalostí vo vzájomných súvislostiach a  jeho prezieravosť mali značný a čo je hlavné pozitívny dopad na udalosti po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy do Československa a v ďalších rokoch. O údajnej Husákovej vlastizrade nemôže byť ani reči. Použijúc slová historika Viliama Plevzu možno stručne povedať, že Husák „vedel kde je sever“. Po hektických udalostiach v roku 1968 sa stal najvýznamnejšou osobnosťou Československa. V rokoch 1969 až do mája 1971 bol prvým tajomníkom KSČ a od mája 1971 do roku 1987 bol generálnym tajomníkom ÚV KSČ. V máji 1975 bol zvolený za prezidenta republiky a v tejto funkcii zotrval až do decembra 1989.

Z hľadiska sledovania národných záujmov Slovákov treba jednoznačne priznať, že nebyť Husáka a jeho snáh o federalizáciu Československa, ktorá bola zavŕšená prijatím Ústavného zákona číslo 143/1968 o československej federácii z 27. októbra 1968 a v platnosti od 1. januára nasledujúceho roku len ťažko by v roku 1993 vznikala samostatná Slovenská republika. Práve na základe tohto zákona sa ČSSR stala federatívnym štátom dvoch rovnoprávnych národov, Čechov a Slovákov, tvorená dvomi suverénnymi republikami: Českou a Slovenskou socialistickou republikou. Každá z oboch republík mala svoj zákonodarný orgán (národnú radu) a svoju vládu. Najvyšším zákonodarným orgánom štátnej moci na úrovni federácie bolo Federálne zhromaždenie (FZ) - dvojkomorový parlament tvorený Snemovňou ľudu a Snemovňou národov (SN), ktorému bola zodpovedná federálna vláda i prezident. Ústavný zákon vymedzil kompetencie federácie i republík a ich orgánov.

Počas obdobia Husákovho mocenského vplyvu nazývaného ako normalizácia postupne došlo k upokjeniu atmosféry v spoločnosti a k takému rozvoju všetkých jej sfér aké nemajú v dejinách národov Čechov a Slovákov obdobu. Možno preukázateľne tvrdiť, že éra socializmu v Československu od 70. rokov minulého storočia až do jeho premyslenej a dobre zorganizovanej likvidácie v roku 1989 priniesla drvivej väčšine občanov nebývali sociálny, vzdelanostný či kultúrny rozvoj. Od novembra 1989 až doposiaľ sa v hospodárskej oblasti ani Slovenská a ani Česká republika ani len nepribližujú úrovni dosiahnutej za Husáka a o porovnávaní životnej úrovne, zdravotnej starostlivosti a vôbec spoločenských istôt dnešnej väčšiny spoluobčanov nemôže byť ani reči.

Gustáv Husák nebol neomylnou postavou našich dejín. Jeho osobnostná i charakterová výbava musela obsahovať i črty politickej dravosti, kalkulácie či ambicióznosti inak by nebol dosiahol spoločenského vplyvu, ktorý mal. V každom prípade je to historická persóna, ktorá svojim značným intelektom, úprimným vzťahom k občanom Československa a svojim celoživotným konaním usiloval o povznesenie našich národov v časoch zložitej studenej vojny.

V období prevratu v roku 1989 Gustáv Husák aj keď v pokročilom veku opäť pochopil nezvratné geopolitické hry a procesy v Európe, ktorých scenáre sa, žiaľ, písali mimo Československa. Po svojej abdikácií z funkcie prezidenta, po páde mocenského vplyvu komunistickej strany a páde socialistického režimu či dokonca po vylúčení z KSČ v roku 1990 zostal Husák až do svojej smrti oddaný myšlienkam humanizmu, demokracie a socialistickej perspektívy. Tí čo tvrdia niečo iné konajú tak buď z vlastnej nevedomosti a neschopnosti alebo na základe pokynov novodobých ideológov. Konajú tak však v rozpore s historickou pravdou.

25. výročie úmrtia Gustáva Husáka je príležitosťou na hlboké a objektívne zamyslenie sa nad jeho historickým poslaním a významným  prínosom pre  Slovákov i Čechov. Príde doba, kedy bude historicky rehabilitovaný a bude označený za jednu z najvýznamnejších osobností našich moderných dejín.

Jozef Hrdlička

15. novembra 2016

Trenčianske divadlo

2016-10-12 Jozef Hrdlička, predseda KSS
xxxxxNie je tomu tak dávno, čo televízne spravodajstvo na Slovensku prinieslo pompéznu informáciu o tom, že dňa 28. septembra 2016 podal primátor mesta Trenčín Richard Rybníček na rokovaní mestského zastupiteľstva návrh na odňatie čestného občianstva mesta Trenčín J. V. Stalinovi.

Priznám sa, že pri sledovaní tejto informácie som zostal zaskočený minimálne dvakrát. Po prvé preto, že aj napriek tomu, že žijem v Trenčíne a chovám hlbokú úctu k našej antifašistickej tradícií som nevedel o tom, že J. V. Stalin je čestným občanom mesta Trenčín. A po druhé preto, že som si nevedel vysvetliť, ako vôbec primátorovi Rybníčkovi v obrovskej spleti problémov mesta Trenčín a jeho obyvateľov takáto vec vôbec napadla. Bola to jeho osobná iniciatíva, alebo mu to niekto našepkal, aby opätovne prispel k šíreniu rusofóbnych tendencií v našej spoločnosti?

Čítať ďalej...

Špekulácia s ďalším zdravotníckym zariadením Kto „stratí“ a kto „zarobí“

2016-05-05 Pavol Suško, podpredseda KSS
.
xxxxxĎalšie zdravotnícke zariadenie na Slovensku je ohrozené.
.
xxxxxAsi si niekto „brúsi zuby“ na získanie hodnotného objektu na lukratívnom mieste. Objektu so zvučnou históriou i menom, aby si pridal do zoznamu svojho súkromného majetku a bohatstva ďalšie hodnoty.
yyyyyVysoko špecializovaný ústav pre pľúcne choroby v Novej Polianke zastavil svoju činnosť k 1. máju 2016. Zariadenie ktoré doteraz patrilo do rezortu Ministerstva obrany SR údajne „prerušilo“ svoju činnosť z technických dôvodov. Z „nepresvedčivých“ dôvodov, uvedených v televíznom spravodajstve /2.mája 2016/, buď sa v ňom bude uskutočňovať rekonštrukcia, alebo bude „vyraďované“ zo zoznamu zdravotníckych zariadení slovenského zdravotníctva.

Čítať ďalej...

tadalafil generic names tadalafil liquid for sale