2011-12-06 Oľga Fábryová, Bratislava

Posledné dva týždne sa dianie v našej, pred voľbami stojacej krajine koncentrovalo na dve udalosti – odpočúvanie na ministerstve obrany (ktoré asi len málokoho prekvapilo) a štrajk lekárov. Úpornosť, ako lekári a ich odborový zväz trval na svojich požiadavkách pravdepodobne mnohých prekvapil, lebo povedzme si to otvorene, v našich krajoch to v posledných desiatich rokoch nebýva zvykom.

Za týmito dvoma udalosťami, ktoré pútali pozornosť našej verejnosti, sa akosi strácala ďalšia, ktorá však o to väčšiu pozornosť vyvoláva u našich susedov a aj na pôde Európskeho parlamentu. Mám na mysli prípad herca-podnikateľa z Komárna Olivéra Boldoghyho a najnovšie 99-ročnej bývalej učiteľky z Rimavskej Soboty. Im totiž po tom, ako požiadali a udelili maďarské občianstvo, ministerstvo vnútra oznámilo, že strácajú občianstvo Slovenské. Potiaľ by to bolo jasné, veď či sa to niekomu páči alebo nie, platí novela zákona o štátnom občianstve, prijatá minulého roku.

Nechcem sa vyjadrovať k samotnému zákonu a ani k hlasom, ktoré tvrdia, že je v rozpore s ústavou, keďže tá stanovuje, že občianstvo nie je možné odňať nikomu proti jeho vôli. Zaujali ma skôr vyhlásenia zahraničných politikov, najmä maďarských. Viacerí a viackrát – nie po prvý raz – zdôrazňovali, že príslušník menšiny by sa vo svojej vlasti nemal cítiť ako druhoradý občan. Nuž a pri tomto by som sa rada pozastavila.

Hneď na začiatku chcem poznamenať, že aj ja som maďarskej národnosti, nikdy som to netajila a netajím sa tým. V prvom rade som však občanom tohto štátu a milujem svoju vlasť. Nikdy by ma nenapadlo, aby som sa tu cítila ako druhoradý občan... a teraz príde to ale!

V tejto krajine totiž väčšina obyvateľov je práve druhoradými občanmi. Prečo? Lebo žijú z minimálnej mzdy, sociálnych dávok, na pokraji chudoby, sú nezamestnaní či bezdomovci...

Všetci títo ľudia sú tými skutočnými druhoradými občanmi, odkázanými na „milosť“ bohatých vlastníkov, bankárov, majiteľov veľkých zahraničných firiem a korporácií. Možno si to mnohí ani neuvedomujú, ale keď príde na lámanie chleba a dostanú sa do zlej finančnej situácie, nikto sa ich nezastane. Možno len charita, či pomoc formou rozdávania im múky a cestovín. A to už nehovorím o dôchodcoch, ktorým tak blahosklonne vlády zvyšujú o mizivé percentá dôchodky, alebo poskytujú akýsi vianočný príspevok a zároveň s tým už vopred oznamujú, že od budúceho roku sa zvýši cena plynu, vody a elektrickej energie. Je len samozrejmé, že hneď po tom sa opäť budú zvyšovať ceny potravín a služieb.

Tak je to teda s tým tvrdením kto je v tejto krajine druhoradým občanom. Pán Boldoghy určite vedel, že porušuje zákon, ktorý možno naozaj nie je dobrý. Jeho rozhorčenie však nie je veľmi na mieste.

.

Blížia sa voľby. KSS pracuje na svojom programe. Som presvedčená, že jeho prvoradým cieľom, ako aj základným cieľom strany je dosiahnuť, aby tá spomínaná väčšina občanov tejto krajiny nielen že sa necítila, ale skutočne nebola druhoradými občanmi. Aby tak, ako to garantuje ústava, im bola poskytovaná bezplatná zdravotná starostlivosť, mali právo na vzdelanie, právo na prácu, aj primerané hmotné zabezpečenie v starobe. K tomu, aby tá naša ústava nebola iba bezcenným zdrapom papierom však musí štát zabezpečiť, aby garantované práva boli skutočne naplnené. Až potom budeme môcť hovoriť o tom, že sú si všetci občania rovní a nikto nie je „ešte rovnejší“.