Až 78 percent obyvateľov Slovenska má príjem nižší ako je priemerna mzda. Ku koncu decembra minulého roku bolo evidovaných viac ako 379 tisíc nezamestnaných. Ďalších okolo 110 tisíc sa zamestnáva v zahraničí Desaťtisíce občanov sú zadĺžení hypotékami a pôžičkami. Tisícom ľudí hrozí, alebo už im bola uskutočnená exekúcia. Strategické podniky sú vo väčšine v rukách zahraničných vlastníkov. Poľnohospodárstvo už dávno nezabezpečuje našu potravinovú bezpečnosť a tak sa "krmíme" potravinami dovážanými zo zahraničia, o kvalite ktorých sa radšej ani nechceme nič dozvedieť.

Všetko toto, ale aj iné "vymoženosti" spôsobil systém, ktorý zaviedli a udržiavaju strany, ktoré sa striedajú pri moci od roku 1989. Strany reprezentujúce kapitál a oligarchiu. Strany, ktoré vznikli z ich vôle a presadzujú ich záujmy.

Navonok, pre občanov, ale aj pre zdanie demokracie sú tieto strany rozdielne. Majú rôzne názvy, svojich lídrov, rôznorodé loga, pokúšajú sa mať rôzne slogany a heslá, hlavne pred voľbami. Dokonca sa pred médiami i občanmi hádajú, sporia, kritizujú, vyhrávajú a prehrávajú súdne spory, Vyzdvihujú zdanlivo rozdielne programy, priority a predsavzatia.

Keď sa však pozrieme na podstatu veci, ani jedná z politických stran, ktoré sú v skutočnosti spoluvinné za súčasnú situáciu, nie sú schopné a ani nevypracovali reálne návrhy na prekonanie tohto stavu.

Je to prirodzené. Sú to buržoázne strany, zastávajú záujmy vlastníkov kapitálu - teda majetku a peňazí. Len preto môže mať jedná, aj keď malá skupina ľudí, veľké bohatsto a tomu zodpovedajúce životné podmienky, pretože druhá má omnoho menej, alebo takmer nič.

Paradoxom je, že všetky buržoázne strany - nielen politická opozícia, ale aj buržoázna vláda využívajú dnešné veľmi zložité životné postavenie obyvateľstva Slovenska v boji za "naháňanie" hlasov voličov. Rôznymi "taktickými ťahmi", zákulisnou politikou, využívaním reakcii občanov na vznikajúce problémy, využívajúc a zneužívajúc postavenie "svojich" ľudí v štátnych inštitúciach i orgánoch samospráv sa snažia presvedčiť, že práve ich strana je "tá najlepšia, najpoctivejšia a najspravodlivejšia". Súčasne nezabúdaju na svoje poslanie "nahrabať" a umožniť "nahrabať" svojim "priateľom" dosť peňazí a majetku, aby sa im v systéme, ktorý vytvorili, žilo dobre.

V globále však veľkému kapitálu ide o to, aby svoju moc udržal čo najdlhšie a tak si ochránil od ľudu ukradnuté vlastníctvo a moc.

Konkrétne javy a výsledky už prebiehajúceho predvolebného zápasu môžeme sledovať už dlhšiu dobu na politickej scéne i v médiach. Delenie maďarskej strany na dve a zrod novej strany Most-Híd, bez zrejmého a logického dôvodu. Vznik novej pravicovej strany Sloboda a solidarita, akoby alternatívy SDKÚ. Zjavná horlivosť médii, ktoré napomáhali medializácii novo vznikajúcich a objektívne nepotrebných strán a hlavne ich lídrov. Neznámy, ale zrejme nevyčerpateľný zdroj financii, ktorými disponujú niektoré mimoparlamentné a dosiaľ neznáme subjekty a ich lídri, schopní viesť drahú billboardovú i mediálnu kampaň už takmer rok.

Nepochybná "hra" s výsledkami prieskumov verejnej mienky podľa toho, aké možnosti a varianty v "zákulisi" politici vytvárajú, alebo aké koalície si predstavujú do budúcnosti.

Trapné je, že aj keď na seba bývali i súčasní predstavitelia mocenských strán vyťahujú nové a nové "tromfy" od nezverejnených a predražených tendrov, cez predaje pozemkov a lesov, podpísovanie nevýhodných zmluv, až po pochybné peňažné transakcie, slovenský občan akoby túto skutočnosť nevidel a pôjde dať svoj hlas strane, ktorá zjavne nechráni záujmy jeho, ale niekoho, kto silou peňazí a kapitálu ovláda túto spoločnosť.

Škoda len, že slovenský občan si ešte nevšimol, alebo nechce všimnúť, že za všetkou touto manipuláciou, hrou, klamaním a zavádzaním je jednoznačný a jasný politický zámer veľkého kapitálu - nedopustiť masovejší "presun" sympatií občanov k skutočným ľavicovým silám na čele s komunistami. Len komunisti v skutočnosti vždy bránili a aj dnes bojujú za základné záujmy pracujúcich ľudí a ponúkajú inú alternatívu tomuto "chorému" systému.

Oficiálna moc a média v súkromnom vlastníctve usilovne a cieľavedomo udržiavaju občana v tomto zmätku, klamstve a ilúziach, aby sa občan ťažko zorientoval v ich "hre", ale hlavne aby čo najneskôr pochopil ich ciele a zmysel ich konania.

Pravda však vždy, skôr, alebo neskôr vyjde najavo.