K zamysleniu ma vedie spomienkový akt v malebnej obci Kľak a Ostrý Grúň, ktorým si každoročne pripomíname ráno z 21. januára roku 1945. Patrím medzi účastníkov už niekoľko rokov a napísala som o tomto hrôzostrašnom dni nie jeden krát. Dnes nemám v úmysle opisovať tú hrôzu. Len sa zamyslieť stojac pri soche kľačiacej bosej matky, zvierajúcej v náručí nemluvňa, nad tým peklom, čo sa tu dialo. Bolo nehodné civilizovanej spoločnosti a najdokonalejšej bytosti prírody - človeka.

Z vystúpenia hostí na pietnom akte zaznieval smútok, súcit i odsúdenie hrozného činu fašistickej vraždiacej mašinérie. Očakávala som, že zaznie aj varovanie pred objavujúcimi sa tendenciami nacionalizmu a fašizmu či rasizmu u nás. Nestalo sa. S výnimkou vystúpenia predsedu Komunistickej strany Slovenska.

Všetko má svoj koniec. Koniec malo aj fašistické besnenie v Kľaku, Ostrom Grúni, v Tokajíku, v Nemeckej, v Kremničke, ďalších a ďalších slovenských obciach. Prišiel koniec hrôze nacistických vyhladzovacích táborov v Dachau, Osvienčime, Mauthausene, Buchenwalde a ďalších.. Prišlo víťazstvo nad fašizmom.

Bol však fašizmus skutočne porazený?!

Nebol ! Táto predstava ma desí o to viac, že sa prekrúca história a hľadá sa ospravedlnenie, či „ututlanie“ viny fašistických hrdlorezov. Zamrazilo ma, keď som počula v jednom z vystúpení, že tieto zločiny „nemajú vinníkov“. Vinník je jednoznačný – fašizmus.

Zrodil sa v hlbokej hospodárskej kríze kapitalizmu 20-tich rokov a jeho definície nadobúdajú dnes rôznu podobu. Záleží od zmýšľania ich autorov. Veľmi výstižné a aktuálne je vyjadrenie Franklina D. Roosevelta: "Prvá pravda je, že sloboda demokracie nie je bezpečná, ak ľudia tolerujú rast súkromnej (privátnej) moci až k bodu, kde sa moc stáva silnejšou ako demokratický stav sám. Tak, v jeho základe, je fašizmus, vlastníctvo vlády jednotlivcami prostredníctvom rôznych skupín alebo cez iné metódy uchopenia súkromnej moci". A podľa názoru Georga Orwella z roku 1944 je fašizmus arogantný, korupčný, anti-individualistický systém, príznačný tým, že fašistické elity nepracujú pre štát, ale pre svoj prospech: "Fascism ist anti-working-class". Použila som túto citáciu z internetovej stránky autora Antona Hrabovského, pretože verne odkrýva bujnejúce podhubie našej politickej scény.

Na Slovensku sa čoraz častejšie a otvorenejšie objavujú prvky fašistickej ideológie, bez výrazného odsúdenia a postihu zo strany kompetentných orgánov i samotného vládneho zoskupenia. Slovensko je v hlbokej hospodárskej kríze so živnou pôdou pre zrod neofašizmu.

Je pár mesiacov pred parlamentnými voľbami. K moci sa raketovým nástupom prediera finančná oligarchia, získavajúca podporu rôznych zoskupení aj tých, ideologicky spätých s neslávnym obdobím tzv. Slovenského štátu – vazala fašistického Nemecka. Rafinovane ohlupuje ľudí, vyhláseniami, ktoré klamú a zavádzajú. Pasujú sa do ochrancov záujmov občanov, pripomínajúcich nepoškvrnenú čistú rasu. Iróniou sú však úsmevy z bilbordov, skrývajúce mnohé nemilé skúsenosti.. Účel však opäť svätí prostriedky. Cieľom je spojenie peňazí a moci. Ak sa to podarí vďaka nevedomosti, či dôveryhodnosti ľudí, bude už po voľbách neskoro ľutovať.

Pod ťarchou bezmocnosti a nečinnosti kompetentných orgánov narastajú rasisticky motivované útoky vyvolávajúce reakcie neofašistov. Občania ich často vítajú a aj podporujú. Riešia tak momentálne krivdy, ktoré sa ich priamo dotkli. Silné, ale prázdne slová situáciu neriešia. Odsúdenie ešte nie je riešením a žiadny rečník na takejto akcii nepovedal ako vyriešiť problém.

Kriminalita, drogy, prostitúcia, vraždy, najmä starších občanov, samovraždy a rodinné tragédie spôsobené zlou sociálnou situáciou sa stali dennodenným obrazom života našej spoločnosti (viď každodenné vysielanie Krimi novín“. Aby človek mohol dôstojne žiť, musí mať prácu a sám sa usilovať o začlenenie do spoločnosti. K tomu boli vedení občania v socialistickej spoločnosti bez rozdielu rasovej, či národnostnej príslušnosti. V súčasnosti kategóriu „príživníctvo“ nahradila kategória „ nezamestnanosť“. Našim prvoradým cieľom je jej odstránenie a v prvom štádiu zmiernenie jej dopadu.

Obete fašistických rasistických represálií nás varujú a ich odkaz nás zaväzuje. Sme povinní zastaviť rozmáhajúci sa trend a sympatie hlavne mladých ľudí s týmito novodobými čiernoodencami, pochodujúcimi Slovenskom. Musíme odhaliť nebezpečenstvo - klamstvo, zavádzania a ťahanie medových motúzov, falošné výzvy, či deklarované heslá. Ešte je čas.

Musíme nájsť spôsob, ako zmobilizovať svoje sily, svoj um i prostriedky proti tomuto pripravovanému veľkému podvodu na občanoch. Bude veľmi zle, ak sa im podarí dostať k moci. Bude však neskoro.

Hŕstka najbohatších magnátov za pomoci finančnej oligarchie ovládne štát a využije ho ako nástroj moci pre dosiahnutie vyšších a vyšších ziskov na úkor občanov. Do veľkého koryta, v ktorom sa od politického prevratu už vystriedalo veľa „hladných a nenásytných“, pomôžu ľudia (nevedomky a nepoznajúc pravdu) opäť hŕstke bohatých a vyvolených.