Nástup k moci Hugo Chaveza vo Venezuele 2.februára 1999 sa časovo zhodoval s událosťou citlivou pre USA, s uzatvorením vojenskej základne Howard, ktorá bola základným vojenským objektom na území Latinskej Ameriky - píšu španielské "Rebelion". Namiesto nej Pentagon vybral štyri základne na kontrolu regiónu: /Manta/ v Ekvádore, /Comalapa/ v Salvadore a ostrovy Aruba a Kurasao, patriace Holandsku.

K "tradičným" /je možné vyjadriť/ spravodajským funkciám týchto základni vojenské veliteľstvo pridalo nové oficiálne /sledovanie kanálov dodávky narkotik a boj s nezákonnou imigráciou do USA/, ale aj iné, nepomenované úlohy: boj s kolumbijskými povstalcami, kontrola nad tokom nafty, nerastných surovín, zásob pitnej vody a rôznorodých biologických tovarov. No od samého začiatku ich hlavným cieľom je dozerať na Venezuelu a podvratná činnosť proti Bolivárskej revolúcii.

Po teroristických útokoch 11.septembra 2001 minister obrany USA Donald Rumsfeld predstavil novú vojenskú doktrínu, nasmerovanú na boj s "medzinárodným terorizmom".

Urobil zmenu v predchádzajúcej stratégii, v ktorej sa hlavný dôraz kladol na veľké základne s mnohopočetným personálom a rozhodol prerozdeliť zdroje na značne väčšie množstvo "Priestorov zabezpečenia bojovej činnost v zahraničí"/Foreign Operating Location, FOL/ a "Zón spoločného zabezpečenia bezpečnosti" /Cooperatíve Security Locations, CSL/, so značne menším množstvom personálu, avšak zabezpečených najmodernejšími technickými prostriedkami sledovania a zachytávanie cieľov.

Výsledkom bolo, že za veľmi krátku dobu počet amerických vojenských objektov za hranicou narástol niekoľkonásobne a dosiahol číslo 865 CSL a FOL, rozmiestnených v 46 štátoch. Počet skutočne omračujúci. Nikdy, za celú históriu, ani jedna krajina nezvyšovala v podobnom rozsahu svoju vojenskú prítomnosť vo svete.

V Latinskej Amerike takéto prerozdelenie vojenských objektov už umožnilo využiť základňu Manta v Ekvádore pri neúspešnom pokuse o štátny prevrat, uskutočnenom 11.apríla 2002 a namierenom proti venezuelskemu lídrovi Chavezovi. Počínajuc týmto okamžikom, podľa pokynov z Washingtonu, sa v médiach rozvinula propagandistická kampaň, s cieľom rozšíriť lživé informácie o tom, že vo Venezuele pôsobia bunky organizácii ako Hamas, Hizballáh, ale tiež Al-Kaida.

Pod zámienkou boja s tymito hnutiami a organizáciami, ale aj ako pomstu za to, že v máji 2004 vláda v Karakase ukončila americkú polstoročnú vojenskú pritomnosť vo Venezuele, Pentagon vydal rozhodnutie rozšíriť využívanie svojich vojenských základni na ostrovoch Aruba a Kurasao, ktoré sa nachádzajú v blízkosti venezuelskeho pobrežia. Práve na nich je v poslednej dobe zaznamenaná zvýšená aktivita bojových lodi USA.

Chavez nedávno vyhlásil:"Dobre, že Európa vie, že americké impérium po zuby zbrojí, presúva vojenské letectvo a lode k ostrovom Aruba a Kurakao. /.../ Obviňujem Nizozemské kráľovstvo z prípravy, spolu s americkým Impériom, agresie proti Venezuele".

V roku 2006 začali v Karakase hovoriť o "socializme 21.storočia". V tom istom roku sa vytvára Bolivársky zväz pre Naše Ameriky /ALBA/ a Hugo Chavez je znovu zvolený za prezidenta krajiny. Washington reagoval zavedením embarga na predaj zbraní Venezuele, pod zámienkou toho, že Karakas "nevnáša dostatočný vklad do boja s terorizmom".

Lietadla F-16 vojenských vzdušných síl Venezuely ostali bez náhradných dielov. S ohľadom na vzniknutú situáciu venezuelská vláda podpisuje dohodu o nákupe stíhacich bombardovacich lietadiel "Suchoj" z Ruska. Washington odsudzuje údajné "masové vyzbrojovanie" Venezuely, pričom zabúda uviesť, že v Latinskej Amerike sa najvyššie výdavky na vojenské účely vyčleňujú v krajinách ako Brazília, Kolumbia, Chile.

Spojené štáty zabudli uviesť aj to, že každoročne poskytujú Kolumbii vojenskú pomoc v rozsahu 630 miliónov dolárov /okolo 420 miliónov EURO/.

A ďalej proces začína naberať obrátky. Prvého marca 2008 kolumbijské vojska, využívajuc základňu Manta nanášajú úder na tábor Revolučných ozbrojených síl Kolumbie /FARC/, rozmiestnený na území Ekvádoru. Vláda Ekvádoru príjma rozhodnutie nepredlžovať platnosť zmluvy o využívaní základne Manta, ktorej platnosť končí v novembri 2009. Nasledujúci mesiac Washington uskutočňuje odvetu - obnovuje činnosť svojej 4.flotily /pozastavenú v roku 1948, to znamená pred šesťdesiatimi rokmi.../ a ukladá jej úlohu sledovať atlantické pobrežie Južnej Ameriky.

O mesiac neskôr na to zareagovali juhoamerické štáty na stretnutí v meste Brazília a vytvorili Zväz juhoamerických štátov /UNASUR/, neskôr, v máji 2009 vytvorili Juhoamerický zväz obrany.

O niekoľko týždňov veľvyslanec USA v Bogote vyhlásil, že zo základne Manta budú vojaci a vybavenie predislokované na základňu Palanquero v Kolumbii.

V júni 2009, s využitím americkej základne v Soto Cano uskutočnili pučisti v Hondurase prevrat proti legálne zvolenému prezidentovi Manuelovi Selajj, ktorý dosiahol vstup svojej krajiny do ALBA.

V auguste Pentagon vyhlásil, že vytvára skupinu nových základní v Kolumbii. V októbri prezident Panamy Ricardo Martinelli priznal, že dovolil USA využívať štyri nové vojenské základne.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, Venezuela a Bolivárska revolúcia sú obkľúčené nie menej ako trinástimi americkými vojenskými základňami, rozmiestnenými v Kolumbii, Paname, Arube a Kurasao a tiež lietadlovými a bojovými loďami 4. flotily. Zdá sa, že prezident Obama dal Pentagonu úplnu slobodu v činnosti. Všetko svedčí o nevyhnutnej agresií.

Dopustia národy, aby v Latinskej Amerike bol spáchaný ďalší zločin proti demokracii?